.png)
Ak máte radi výlety, pri ktorých sa za jeden deň vystriedajú výhľady, lúky, les, trochu dobrodružstva, dobré jedlo a ešte k tomu môžete vziať aj psa, Zbojská si vás hneď získa.
Sedlo Zbojská leží medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou, na pomedzí Gemera a Horehronia, a je jednou zo vstupných brán do Národného parku Muránska planina. My tento kút Slovenska poznáme, a teraz by sme ho radi predstavili aj vám – zaparkovali sme pri Salaši Zbojská, vyšli na rozhľadňu, pokračovali na Chodník Jakuba Surovca cez Čertovu dolinu, po túre sa vrátili na jedlo na salaš. Nakoniec máme ešte tip na jedno veľmi príjemné miesto ukryté ďalej v lese.
Na celý výlet sme pozerali aj očami psíčkarov, aby sme vám vedeli podať čo najužitočnejšie informácie.
Kde zaparkovať na Zbojskej?
Auto sme nechali na bezplatnom parkovisku pri Salaši Zbojská – Zbojnícky dvor. Je to zároveň veľmi praktický východiskový bod, pretože odtiaľto sa dostanete k rozhľadni aj na Chodník Jakuba Surovca a po návrate môžete rovno zamieriť na jedlo.
Zbojská je dostupná aj vlakom a práve železnica je jednou zo zaujímavostí tejto oblasti. Medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou vedie historická ozubnicová železničná trať a počas túry sa dostanete aj priamo pod jeden z jej najkrajších viaduktov – Čertov most.
Už cesta sem teda vie mať svoje čaro.
Prvá zastávka: Rozhľadňa Zbojská
Z parkoviska sme sa najskôr vybrali smerom k Rozhľadni Zbojská na vrchu Remetisko. Je vzdialená len pár minút chôdze, takže ju pokojne zvládnete aj vtedy, ak sa vám nechce absolvovať celý turistický okruh.
Rozhľadňa stojí v nadmorskej výške približne 763 m n. m. a už na prvý pohľad je trochu iná než klasické drevené vyhliadkové veže. Pripomína starý mlyn a často sa prirovnáva k mlynu z Jakubiskovej Perinbaby.
Zaujímavá je však aj zvnútra. Jednotlivé podlažia sú venované prírode, ovčiarstvu a zbojníckej histórii regiónu, v spodnej časti sa nachádza malá kaplnka sv. Juraja a úplne hore je vo výške približne 13 metrov vyhliadková plošina so zvonom.
Za dobrého počasia odtiaľto uvidíte okolité lúky, Veporské vrchy aj krajinu smerom k Muránskej planine.
Tip so psom
K rozhľadni sa so psom dostanete bez problémov. Samotný výstup po schodoch na vrchnú plošinu však už závisí od konkrétneho psa, pretože schody sú extrémne strmé. Ak máte väčšieho psa, psa, ktorý sa bojí strmých schodov alebo výšok, pokojne ho nechajte s druhým členom partie dole.
A už tu platí pravidlo, ktoré sa vám na Zbojskej zíde počas celého dňa – psa majte radšej na vôdzke. V okolí sa pasú ovce, kravy aj kone a pohybujú sa tu aj salašnícke psy.
Chodník Jakuba Surovca: malý Slovenský raj na Gemeri
Od rozhľadne sme pokračovali ďalej na Náučný chodník Jakuba Surovca. Ide o približne 4,7-kilometrový okruh s prevýšením okolo 268 metrov, na ktorý sa oficiálne odporúča počítať približne tri hodiny, ale my sme túto trasu dali za hodinu a pol až dve hodiny. Trasa začína a končí pri Salaši Zbojská a vedie miestami, ktorými sa podľa legendy pohyboval tisovský zbojník Jakub Surovec so svojou družinou.
A ak si pod pojmom „náučný chodník“ predstavujete pohodlnú lesnú cestu s informačnými tabuľami, tu vás čaká malé prekvapenie.
Najzaujímavejšou časťou je totiž Čertova dolina – úzka roklina, ktorou sa postupuje priamo proti toku potoka. Miestami naozaj pripomína zmenšenú verziu Slovenského raja.
Čertova dolina: rebríky, voda aj malá dávka adrenalínu
Kým sa dostanete do samotnej rokliny, trasa vedie cez lúky a les, postupne klesá a privedie vás až k mohutnému Čertovmu mostu.
Ide o železničný viadukt historickej ozubnicovej trate medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou. Prejsť popod takúto stavbu uprostred lesa má svoju atmosféru a je to jeden z momentov trasy, pri ktorom sa oplatí na chvíľu zastaviť. Neďaleko sa nachádza aj Čertova jaskyňa, v ktorej sa podľa povesti ukrývala Surovcova zbojnícka družina.
A potom sa začína samotná Čertova dolina.
Chodník vedie skalnatým korytom potoka, takže chvíľu idete po kameňoch, chvíľu hľadáte najsuchšie miesto, prechádzate z jednej strany potoka na druhú a na viacerých úsekoch si pomáhate drevenými rebríkmi, stúpačkami či istiacimi prvkami.
Nie je to klasická ferrata, na ktorú by ste potrebovali ferratový set, skôr taká malá dobrodružná „mini ferrata“ vložená do turistickej trasy.
Je Chodník Jakuba Surovca vhodný pre deti?
Za dobrých podmienok áno, no treba rátať s tým, že deti musia zvládnuť pohyb po mokrých kameňoch, rebríkoch a v potoku.
Veľkou výhodou je, že trasa nemá niekoľko kilometrov nekonečného stúpania. Výraznejšie si nastúpate najmä na začiatku a potom opäť v závere po opustení rokliny. Medzi tým je veľká časť trasy príjemná a pestrá. Je ideálna pre aktívnejšie rodiny s deťmi – deti sa navyše pri potoku, rebríkoch a skalách pravdepodobne nudiť nebudú.
A čo Chodník Jakuba Surovca so psom?
Tu by sme boli opatrnejší. Veľká časť trasy je so psom zvládnuteľná, problémom je samotný prechod Čertovou dolinou.
Za suchého počasia a pri nízkom stave vody môže skúsený a pohybovo zdatný pes niektoré úseky zvládnuť. Treba však počítať s rebríkmi, mokrými skalami, úzkymi miestami a pohybom priamo v koryte potoka.
Po dažďoch je situácia úplne iná. Keď je v potoku viac vody, kamene sú šmykľavé a niektoré miesta môžu byť pre psa veľmi ťažko alebo nebezpečne priechodné.
Po silnejšom daždi by sme prechod Čertovou dolinou so psom radšej neodporúčali.
Pri malom psovi môže byť riešením špeciálny turistický batoh pre psy, v ktorom ho cez technické úseky bezpečne prenesiete. Pri veľkom psovi túto možnosť nemáte, preto si pred túrou určite skontrolujte počasie a podmienky.
Dôležité je vedieť aj to, že Čertova dolina je jednosmerná a prechádza sa zdola nahor. Nie je preto dobrý nápad vojsť do nej s tým, že keď bude problém, jednoducho sa otočíte.
Ak idete so psom, radšej si situáciu vyhodnoťte ešte pred vstupom do rokliny.
Čo by sme na túru so psom určite zobrali?
Pevnú vôdzku, dostatok vody, skladaciu misku, postroj namiesto obojka a dobré topánky aj pre seba. Ak máte malého psa a chcete absolvovať celú trasu skúste vyskúšať turistický batoh určený pre psy.
💡 Fun fact: kto bol Jakub Surovec?
Jakub Surovec bol tisovský zbojník z 18. storočia a jeho družina patrila svojho času medzi najväčšie zbojnícke skupiny v regióne. Podľa miestnych príbehov poznali tunajšie lesy, jaskyne a tiesňavy tak dobre, že ich využívali pri útekoch pred žandármi.
Práve podľa neho dnes nesie meno náučný chodník a zbojnícka história sa na Zbojskej objavuje prakticky na každom kroku.
Dokonca aj stará lipa pri salaši je spojená s legendami o zbojníkoch. Jej vek sa odhaduje na niekoľko storočí a podľa miestnych príbehov sa pod ňou kedysi stretávali zbojnícke družiny.
Či je to úplne presne tak, dnes už asi nikto nezistí. K atmosfére Zbojskej to však sedí dokonale.
Po túre smer Salaš Zbojská
Po návrate z Chodníka Jakuba Surovca sme už mali celkom jasno v tom, čo bude nasledovať – jedlo.
Salaš Zbojská – Zbojnícky dvor je prakticky centrom celého diania v sedle a nájdete tu tradičnú slovenskú kuchyňu, jedlá z jahňaciny a baraniny aj vlastné syrové výrobky.
A pre nás veľmi dôležitá informácia: salaš je dogfriendly, takže sem môžete prísť aj so psom.
My však odporúčame nechať ho po celý čas na vôdzke.
Nejde len o ostatných hostí. Salaš je stále skutočný salaš a v okolí sa pohybujú hospodárske zvieratá aj veľké ovčiarske psy, ktoré si strážia svoje územie a stádo. Aj keď máte doma toho najpriateľskejšieho psa na svete, tu by sme zoznamovanie určite neskúšali.
Počas nášho výletu sme dokonca stretli baču, ktorý práve pásol ovce, dali sme sa s ním do reči a presne takéto momenty robia Zbojskú Zbojskou. Nie je to umelo vytvorený „folklórny areál“. Ovce, kone, psy aj ľudia, ktorí sa o ne starajú, sú súčasťou bežného života tohto miesta.
Legendárne buchty zo Zbojskej
Ak sa na Zbojskej zastavíte, všimnite si aj Legendárne buchty.
Nie je to len marketingový názov. „Legendárne buchty – Zbojská“ získali označenie Regionálny produkt Horehronie. Ide teda o jeden z miestnych produktov, ktoré sú s regiónom priamo späté.
Kúpiť si ich môžete aj priamo na Zbojskej, takže ak po haluškách či inom salašníckom jedle ešte zostane miesto, viete, čo skúsiť. A ak nie, pokojne si ich zoberte so sebou na cestu domov. :)
Na Zbojskej môžete aj prespať
Ak sa vám po túre nechce sadať do auta, celý výlet sa dá jednoducho predĺžiť na víkend.
Priamo Zbojnícky dvor ponúka ubytovanie na salaši. Nie je to pritom klasický hotelový pobyt – zobúdzať sa tu môžete pri ovečkách, koňoch a salašníckych psoch a celé ubytovanie je postavené práve na atmosfére života na salaši.
A potom je tu jedna vec, ktorú by ste možno na salaši nečakali.
Zbojnícke kúpele s výhľadom na pasienky
Súčasťou areálu je aj wellness s názvom Zbojnícke kúpele. Nájdete tu viacero sáun, parné kúpele, vírivý kúpeľ v Čertovej jaskyni aj vonkajšie drevené kade.
A práve tie majú asi jeden z najnetradičnejších wellness výhľadov, aké môžete na Slovensku zažiť.
Pred vami nie je hotelový bazén ani upravená záhrada, ale lúky a pasienky. Keď sa vám pošťastí, zatiaľ čo sedíte vo vírivke alebo kadi, pred vami sa preháňajú kone alebo sa na lúke pasú kravy.
Taký trochu iný „wellness s výhľadom“. :)
Ešte jeden skrytý poklad: Zbojská Chata
Od salaša sme sa vybrali ďalej cestou smerom do lesa a pri starom vleku sa nachádza Zbojská Chata.
Oproti rušnejšiemu salašu pôsobí toto miesto úplne inak. Chata je schovaná medzi stromami, takže keď k nej prídete, máte pocit, že ste sa zrazu ocitli niekde oveľa ďalej od civilizácie.
Dá sa tu ubytovať, posedieť si, zahrať si tenis či využiť okolie na ďalšie aktivity. Je to miesto, o ktorom by ste možno ani nevedeli, keby ste sa nevybrali o kúsok ďalej od hlavnej "atrakcie".
Aj sem môžete prísť so psom. My sme tu však stretli aj domáceho psa, takže opäť odporúčame mať svojho psa pod kontrolou a pred voľným pohybom sa radšej informovať u domácich.
Práve táto zastávka bola pre nás veľmi príjemným zakončením celého dňa – ticho, les a úplne iná atmosféra než pár stoviek metrov vzdialený salaš.
Zbojská so psom: čo by sme vedeli pred výletom
Ak by sme mali celý výlet zhrnúť z pohľadu psíčkara, Zbojská je podľa nás veľmi dobrý dogfriendly tip na Gemeri, len treba rozlišovať medzi jednotlivými časťami.
Rozhľadňa a okolité lúky: bez problémov vhodné aj so psom.
Chodník Jakuba Surovca: väčšina trasy áno, ale Čertova dolina môže byť problematická. Veľa závisí od veľkosti a kondície psa a najmä od aktuálneho množstva vody.
Salaš Zbojská: dogfriendly, ale psa držte na vôdzke kvôli hospodárskym zvieratám a miestnym salašníckym psom.
Zbojská Chata: dogfriendly, no aj tu sa môže pohybovať domáci pes, preto odporúčame opatrnosť.
A všeobecne platí – ste v horách, na pasienkoch a v blízkosti Národného parku Muránska planina. Pes by preto mal byť pod kontrolou nielen kvôli iným ľuďom, ale aj kvôli divej zveri a hospodárskym zvieratám.
Koľko času si na Zbojskú vyhradiť?
Ak chcete absolvovať rovnaký program ako my, určite by sme sem nešli len „na dve hodinky“.
Samotný Chodník Jakuba Surovca má približne 4,7 km a oficiálne sa na jeho absolvovanie odporúčajú približne tri hodiny. Keď k tomu pridáte rozhľadňu, fotenie, zastávky, obed na salaši a prechádzku k Zbojskej Chate, pokojne tu strávite väčšinu dňa. Ak ale plánujete len časť z itineráru, toto miesto je super na poldňový výlet.
Máte radi takéto tipy na výlety so psom?
My, v LiLOS, nehľadáme len pekné miesta na fotku. Zaujíma nás hlavne to, ako sa tam reálne funguje so psom – či ho môžete vziať dovnútra, na čo si dať pozor, aká je turistická trasa, kde sa najesť a či by sme sa tam sami vrátili.
Ďalšie dogfriendly miesta, výlety, ubytovania, podniky aj naše skúsenosti nájdete pravidelne na Instagrame, Facebooku a TikToku.
Ak teda radi objavujete Slovensko so psom, sledujte nás aj tam. A ak máte vlastný tip na miesto, ktoré by sme mali navštíviť, pokojne nám ho pošlite.
Raz LiLOS, navždy LiLOS. 💙
