Canisterapia na Slovensku: Rozhovor s Miroslavom Sujom z Canisterapeutického združenia Slovensko

Canisterapia si na Slovensku postupne získava čoraz väčšiu pozornosť. Mnohí ju poznajú ako terapiu za pomoci psov, no v skutočnosti ide o odbornú a systematickú činnosť, ktorá môže pomáhať deťom, seniorom aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením.

V prvej časti nášho rozhovoru sme sa zamerali na všeobecné fungovanie canisterapie na Slovensku a jej využitie pri práci s deťmi. O tom, kde sa canisterapia najčastejšie využíva, aké sú jej najväčšie výzvy, prečo o ňu rastie záujem a ako dokáže pomáhať deťom vrátane detí s poruchou autistického spektra, sme sa rozprávali s Miroslavom Sujom, predsedom Canisterapeutického združenia Slovensko.

Canisterapia na Slovensku

1. V ktorých zariadeniach na Slovensku sa canisterapia využíva najčastejšie?

Canisterapia sa na Slovensku využíva v čoraz väčšom množstve zariadení a sme veľmi radi, že jej význam si uvedomuje stále viac odborníkov aj verejnosti.

Najčastejšie pôsobíme v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov, v domovoch sociálnych služieb, špecializovaných zariadeniach, centrách pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale aj v školách, materských školách, centrách pre deti a rodiny či zdravotníckych zariadeniach.

Veľký prínos vidíme aj pri práci s deťmi so špeciálnymi potrebami, osobami s mentálnym alebo telesným znevýhodnením, ľuďmi s poruchami autistického spektra, ale rovnako aj pri senioroch, kde prítomnosť terapeutického psa často pomáha odbúravať samotu, aktivizovať komunikáciu a prinášať pozitívne emócie.

V posledných rokoch zároveň vnímame rastúci záujem o canisterapiu aj zo strany škôl, komunitných centier a organizácií, ktoré sa venujú duševnému zdraviu a podpore psychickej pohody.

Pre nás je však najdôležitejšie to, že canisterapia si nachádza miesto všade tam, kde dokáže človeku priniesť radosť, pocit bezpečia, motiváciu alebo jednoducho úsmev v náročnejšom období života.

 2. S akými klientmi pracujú canisterapeuti na Slovensku najčastejšie?

Canisterapeuti na Slovensku pracujú s veľmi rôznorodou skupinou klientov, pretože pozitívny vplyv psa dokáže pomáhať ľuďom bez ohľadu na vek.

Najčastejšie sa stretávame s deťmi so zdravotným znevýhodnením, poruchami autistického spektra, mentálnym znevýhodnením, poruchami komunikácie či učenia. Terapeutický pes dokáže vytvoriť prirodzené prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne, uvoľnene a motivovane spolupracovať.

Veľkú časť našej práce tvoria aj dospelí klienti a seniori. V zariadeniach sociálnych služieb často vidíme, ako kontakt so psom aktivizuje spomienky, podporuje komunikáciu, zlepšuje náladu a pomáha zmierňovať pocity osamelosti.

Canisterapia sa využíva aj pri osobách s telesným znevýhodnením, neurologickými ochoreniami, po úrazoch alebo pri ľuďoch, ktorí prechádzajú náročným životným obdobím. Prítomnosť psa dokáže vytvoriť jedinečné spojenie, ktoré často otvára dvere tam, kde bežná komunikácia naráža na prekážky.

Každý klient je však jedinečný. Preto sa nesnažíme pracovať podľa jednej šablóny, ale vždy hľadáme individuálny prístup, ktorý najlepšie zodpovedá potrebám konkrétneho človeka.

3. Aké sú najväčšie výzvy canisterapie na Slovensku?

Najväčšou výzvou canisterapie na Slovensku je podľa mňa stále jej správne pochopenie. Mnohí ľudia si pod pojmom canisterapia predstavia návštevu psa v zariadení alebo príjemné stretnutie so zvieraťom. To je síce jej súčasťou, ale skutočná canisterapia je oveľa viac. Je to systematická práca tímu človek a pes, ktorá má jasný cieľ a je zameraná na konkrétne potreby klienta.

Ďalšou výzvou je budovanie kvalitných a odborne pripravených canisterapeutických tímov. Nestačí mať dobrého a priateľského psa. Za každým terapeutickým tímom sú stovky hodín práce, výcviku, vzdelávania a získavania skúseností. Rovnako dôležitá je aj pohoda a welfare samotného psa, pretože len spokojný a vyrovnaný pes môže byť dobrým terapeutickým partnerom.

Výzvou je aj vytváranie podmienok pre ďalší rozvoj canisterapie. Stále existuje množstvo zariadení a klientov, ktorí by o takúto formu podpory mali záujem, no chýbajú im dostupné canisterapeutické tímy alebo informácie o možnostiach spolupráce.

Napriek tomu vnímam budúcnosť canisterapie na Slovensku veľmi pozitívne. Záujem zariadení rastie, pribúdajú noví ľudia ochotní venovať svoj čas tejto krásnej činnosti a stále viac odborníkov si uvedomuje, aký veľký prínos môže mať spojenie človeka a psa pre fyzické aj psychické zdravie klientov.

 4. Je o canisterapiu na Slovensku čoraz väčší záujem?

Áno, jednoznačne vnímame, že záujem o canisterapiu na Slovensku rastie. Za posledné roky evidujeme čoraz viac zariadení, škôl, centier sociálnych služieb, ale aj rodín, ktoré sa o možnosti canisterapie aktívne zaujímajú.

Ľudia si stále viac uvedomujú, že terapeutický pes nie je len spoločníkom, ale môže byť aj významným pomocníkom pri podpore fyzického, psychického a sociálneho rozvoja človeka. Pozitívne skúsenosti klientov, odborníkov aj rodinných príslušníkov prispievajú k tomu, že sa povedomie o canisterapii prirodzene rozširuje.

Teší nás aj rastúci záujem ľudí, ktorí by sa chceli stať súčasťou canisterapie so svojimi psami. Stále viac majiteľov si uvedomuje, že ich pes môže prinášať radosť a pomoc aj druhým. Samozrejme, nie každý pes je vhodný na terapeutickú prácu, ale samotný záujem o vzdelávanie a prípravu nových tímov je veľmi povzbudivý.

Zároveň však platí, že s rastúcim záujmom rastie aj zodpovednosť nás všetkých, ktorí sa canisterapii venujeme. Je dôležité zachovať kvalitu, odbornosť a dôraz na pohodu klientov aj terapeutických psov.

Verím, že canisterapia má na Slovensku ešte veľký priestor na rozvoj a že v budúcnosti bude prirodzenou súčasťou pomoci v ešte väčšom počte zariadení a komunít.

5. Ako môžu školy, škôlky, domovy seniorov alebo terapeutické centrá začať spolupracovať s canisterapeutom?

Začať spoluprácu s canisterapeutom je dnes jednoduchšie, ako si mnohí myslia. Prvým krokom je kontaktovať canisterapeutické združenie alebo certifikovaný canisterapeutický tím a spoločne si prejsť potreby konkrétneho zariadenia.

Každá škola, materská škola, domov seniorov, centrum sociálnych služieb alebo terapeutické pracovisko má iných klientov a iné ciele. Preto je dôležité na začiatku otvorene hovoriť o tom, komu má canisterapia pomáhať, ako často by mala prebiehať a aký prínos sa od nej očakáva.

Následne sa nastaví forma spolupráce, rozsah stretnutí a spôsob práce. Niekde ide o pravidelné individuálne alebo skupinové terapie, inde o jednorazové aktivity, preventívne programy či špeciálne podujatia.

Veľmi dôležité je vyberať si overené canisterapeutické tímy, ktoré majú potrebné skúsenosti, vzdelanie a absolvované skúšky. Kvalitná canisterapia totiž nie je len o psovi, ale predovšetkým o zodpovednej práci celého tímu človek – pes.

Našou skúsenosťou je, že najlepšie spolupráce vznikajú tam, kde si obe strany nájdu čas na vzájomné spoznanie a nastavenie spoločných cieľov. Potom môže canisterapia prinášať dlhodobý a zmysluplný prínos klientom aj samotnému zariadeniu.

zdroj: IG @canisterapia_slovensko

 Canisterapia pre deti

6. Ako pomáha canisterapia deťom?  

Canisterapia dokáže deťom pomáhať mnohými spôsobmi. Pes vytvára prirodzené a bezpečné prostredie, v ktorom sa dieťa cíti prijaté, uvoľnené a bez obáv z hodnotenia. Práve preto sa často stáva mostom medzi terapeutom, pedagógom a dieťaťom.

Pri práci s deťmi podporuje canisterapia rozvoj komunikácie, sociálnych zručností, koncentrácie, jemnej aj hrubej motoriky a zároveň pomáha budovať sebadôveru. Mnohé deti sa v prítomnosti psa ľahšie otvárajú, nadväzujú kontakt a sú motivovanejšie zapájať sa do aktivít, ktoré by im inak mohli pripadať náročné.

Veľký prínos vidíme najmä u detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, poruchami autistického spektra, poruchami komunikácie alebo u detí, ktoré prežívajú náročné životné obdobie. Pes ich dokáže upokojiť, dodať im pocit bezpečia a vytvoriť priestor na pozitívne emócie.

Zároveň však netreba zabúdať, že canisterapia nie je určená len pre deti so zdravotným znevýhodnením. Veľký význam má aj pri zdravých deťoch, kde podporuje empatiu, zodpovednosť, rešpekt k živým tvorom a vytvára pozitívny vzťah k zvieratám i k ľuďom.

Pre nás je najkrajšou odmenou moment, keď vidíme detský úsmev, radosť z kontaktu so psom a malé pokroky, ktoré často znamenajú veľké víťazstvá.

7. Je canisterapia vhodná pre deti s autizmom?

Áno, canisterapia môže byť pre deti s poruchou autistického spektra veľmi prínosná. Samozrejme, každé dieťa je jedinečné a reaguje inak, no z našich skúseností aj skúseností odborníkov vieme, že prítomnosť terapeutického psa často pomáha vytvárať prostredie, v ktorom sa dieťa cíti pokojnejšie, bezpečnejšie a istejšie.

Pes nehodnotí, nekladie nároky a komunikuje prirodzeným spôsobom. Práve to môže byť pre mnohé deti s autizmom veľmi dôležité. V jeho prítomnosti často ľahšie nadväzujú kontakt, rozvíjajú komunikáciu, učia sa sociálnym zručnostiam a pracujú s emóciami.

Canisterapia môže podporovať aj rozvoj pozornosti, koncentrácie, motoriky či schopnosti spolupracovať. Mnohé aktivity sú postavené na hre, pohybe a prirodzenej interakcii so psom, vďaka čomu dieťa pracuje na svojom rozvoji bez pocitu tlaku alebo stresu.

Veľkým prínosom je aj to, že terapeutický pes dokáže pomáhať pri upokojení v náročných situáciách a môže byť zdrojom pocitu istoty v prostredí, ktoré je pre dieťa nové alebo menej komfortné.

Je však dôležité zdôrazniť, že canisterapia nie je náhradou za odbornú terapiu alebo zdravotnú starostlivosť. Vnímame ju ako cennú podpornú metódu, ktorá môže významne dopĺňať prácu odborníkov a prinášať dieťaťu nové možnosti rozvoja.

zdroj: www.canisterapia.com

zdroj: www.canisterapia.com

8. Ako môže canisterapia pomôcť deťom s poruchami pozornosti alebo úzkosťou?

Canisterapia má u detí s poruchami pozornosti a úzkosťami veľmi výrazný podporný efekt, najmä preto, že pracuje prirodzeným a nenásilným spôsobom. Pes vytvára bezpečné a nehodnotiace prostredie, v ktorom sa dieťa nemusí báť zlyhania ani tlaku na výkon. To je kľúčové najmä pri úzkostiach, kde je často problémom práve vnútorné napätie a neistota.

U detí s poruchami pozornosti pomáha kontakt so psom zlepšovať sústredenie a schopnosť dokončiť úlohu. Aktivity so psom sú zvyčajne krátke, jasne štruktúrované a motivujúce, čo prirodzene udržiava pozornosť dieťaťa. Dieťa sa učí reagovať na jednoduché pokyny, pracovať s okamžitou spätnou väzbou a zároveň si buduje trpezlivosť a sebaovládanie.

Pri úzkostiach je veľmi dôležitý samotný fyzický kontakt so psom – hladkanie, prítomnosť, pokojné dýchanie v blízkosti zvieraťa. To všetko pomáha znižovať stresovú reakciu organizmu a navodzovať pocit pokoja a istoty. Pes často funguje ako „bezpečný most“ medzi dieťaťom a terapeutom alebo okolím.

Canisterapia zároveň podporuje sebavedomie dieťaťa. Keď dieťa vidí, že pes reaguje na jeho pokyny a spolupracuje s ním, prirodzene rastie jeho pocit kompetencie a hodnoty. Tento efekt sa následne prenáša aj do školského prostredia a bežného života.

9. Ako reagujú deti na prácu s terapeutickým psom?

Reakcie detí na prácu s terapeutickým psom sú vo väčšine prípadov veľmi prirodzené a spontánne. Už samotná prítomnosť psa často vyvoláva radosť, zvedavosť a okamžité uvoľnenie napätia. Deti, ktoré sú spočiatku uzavreté alebo neisté, sa postupne otvárajú a začínajú komunikovať oveľa ochotnejšie, pretože pes im poskytuje pocit bezpečia a prijatia bez hodnotenia.

Veľmi silný je aj motivačný efekt. Deti sa často viac snažia zapojiť do aktivít, keď v nich figuruje pes – či už ide o jednoduché úlohy, cvičenia alebo hry. Práca so psom im nepríde ako „povinnosť“, ale ako prirodzená a zábavná aktivita, čo výrazne zlepšuje ich spoluprácu aj vytrvalosť.

U detí s emočnými ťažkosťami alebo sociálnou bariérou je viditeľné, že kontakt so psom im pomáha prekonať strach a napätie. Pes funguje ako sprostredkovateľ kontaktu s okolím – dieťa sa cez neho učí dôverovať, komunikovať a postupne nadväzovať vzťahy aj s ľuďmi.

Z dlhodobého pohľadu vidíme, že pravidelné stretnutia s terapeutickým psom prispievajú k zlepšeniu nálady, väčšej otvorenosti a lepšiemu zvládaniu stresových situácií u detí.

10. Čo by mali rodičia vedieť pred prvým canisterapeutickým stretnutím?

Pred prvým canisterapeutickým stretnutím je dôležité, aby rodičia mali realistickú predstavu o tom, čo canisterapia je a čo nie je. Nejde o „okamžitú terapiu“ ani jednorazový zázrak, ale o dlhodobejší proces, ktorý pracuje s dieťaťom jemne, prirodzene a cez pozitívny vzťah so psom.

Rodičia by mali vedieť, že každé dieťa reaguje inak. Niektoré sa do kontaktu so psom zapoja okamžite, iné potrebujú viac času na pozorovanie a postupné budovanie dôvery. Obe reakcie sú úplne v poriadku a netreba na dieťa vytvárať žiadny tlak.

Dôležitá je aj príprava dieťaťa – jednoduché vysvetlenie, že príde „pracovný alebo terapeutický psík“, ktorý pomáha deťom cítiť sa lepšie a trénovať rôzne zručnosti. Netreba vytvárať prehnané očakávania, aby neboli sklamané, ale skôr podporiť prirodzenú zvedavosť.

Rodičia by mali myslieť aj na praktické veci – pohodlné oblečenie dieťaťa, rešpektovanie pokynov terapeuta a otvorenú komunikáciu o zdravotnom stave dieťaťa či jeho špecifických potrebách. Tieto informácie sú dôležité pre správne nastavenie priebehu terapie.

Veľmi podstatné je aj to, aby rodičia vnímali canisterapiu ako spoluprácu. Najlepšie výsledky vznikajú vtedy, keď sa rodič, dieťa a terapeutický tím navzájom dopĺňajú a komunikujú.

11. Môže canisterapia pomôcť deťom pri rozvoji komunikácie a sociálnych zručností?

Áno, canisterapia môže výrazne podporiť rozvoj komunikácie aj sociálnych zručností u detí, a to najmä vďaka tomu, že pes vytvára prirodzené a bezpečné prostredie, v ktorom dieťa necíti tlak ani strach z hodnotenia.

Mnohé deti, ktoré majú problém nadväzovať kontakt alebo sa hanbia komunikovať, reagujú na psa oveľa otvorenejšie než na dospelých či rovesníkov. Pes im poskytuje „neohrozujúci“ kontakt, cez ktorý sa postupne učia vyjadrovať svoje potreby, emócie a pokyny. Často začínajú jednoduchými gestami, slovami alebo očným kontaktom, ktoré sa následne rozvíjajú do komplexnejšej komunikácie.

Veľmi dôležitým prvkom je aj motivácia. Dieťa má prirodzenú snahu komunikovať, keď vidí, že pes reaguje na jeho hlas, pokyny alebo dotyk. Tým sa posilňuje sebavedomie a pocit úspechu, čo je základ pre ďalší rozvoj sociálnych interakcií.

Canisterapia zároveň podporuje aj spoluprácu v skupine, ak prebieha v kolektíve. Deti sa učia čakať na svoj rad, rešpektovať pravidlá, sledovať reakcie psa a komunikovať nielen so zvieraťom, ale aj s terapeutom a ostatnými deťmi. To všetko prispieva k rozvoju sociálnych väzieb a empatie.

Z dlhodobého hľadiska vidíme, že pravidelný kontakt so psom pomáha deťom lepšie sa zapájať do kolektívu a zvládať sociálne situácie s väčšou istotou.

Odpovedal:
Miroslav Suja
predseda Canisterapeutického združenia Slovensko

Canisterapia dnes na Slovensku pomáha čoraz väčšiemu počtu detí, rodín aj vzdelávacích zariadení. Ako vyplýva z odpovedí Miroslava Suju, nejde len o príjemné stretnutie so psom, ale o odbornú činnosť, ktorá môže podporovať komunikáciu, sociálne zručnosti, sebadôveru či emocionálnu pohodu detí.

V ďalšej časti rozhovoru sa pozrieme na to, ako canisterapia pomáha seniorom, ľuďom so zdravotným znevýhodnením a klientom sociálnych zariadení a aký význam môže mať terapeutický pes v ich každodennom živote.

Ak vás canisterapia zaujala a chcete sa o nej dozvedieť viac alebo nadviazať spoluprácu, odporúčame navštíviť Canisterapeutické združenie Slovensko:

🌐 Web: www.canisterapia.com
📧 E-mail:  kanisterapia@kanisterapia.sk

Ďakujeme Miroslavovi Sujovi a celému Canisterapeutickému združeniu Slovensko za ochotu podeliť sa o svoje skúsenosti a za prácu, ktorou každý deň prinášajú pomoc, podporu a úsmev ľuďom po celom Slovensku. Ich každodennú prácu môžete sledovať aj na ich Instagrame @canisterapia_slovensko.