.png)
Canisterapia je forma intervencie so zapojením psa, ktorá využíva pozitívny vplyv kontaktu človeka a psa na psychickú, sociálnu a niekedy aj fyzickú pohodu človeka. Presnejšie patrí medzi intervencie asistované zvieratami. Tie IAHAIO definuje ako cieľovo orientované a štruktúrované intervencie, ktoré zámerne zapájajú zvieratá do zdravotníckych, vzdelávacích alebo sociálnych služieb s cieľom dosiahnuť terapeutický prínos pre človeka.
Dôležité je rozlíšiť bežný kontakt so psom od odborne vedenej canisterapie. V terapii pes nie je len „milý návštevník“. Je súčasťou plánovaného procesu, ktorý má jasný cieľ, vedie ho odborník alebo vyškolený tím a priebeh sa má sledovať podobne ako pri iných terapeutických intervenciách.
Obsah článku
Prečo canisterapia funguje?
Pes často vytvára bezpečnú, nehodnotiacu a emočne príjemnú situáciu. Pre dieťa, seniora alebo pacienta v nemocnici môže byť jednoduchšie nadviazať kontakt najprv so psom než s terapeutom. V praxi sa preto canisterapia využíva ako doplnková metóda pri práci s deťmi, seniormi, pacientmi v nemocniciach, ľuďmi s úzkosťou, poruchami autistického spektra, demenciou alebo pri rehabilitácii.
Mechanizmus účinku nie je len „pes zlepšuje náladu“. Štúdie naznačujú viacero možných ciest: zníženie stresu, odvedenie pozornosti od bolesti, podpora sociálneho kontaktu, vyššia motivácia k spolupráci a jednoduchšie zapojenie klienta do terapeutickej aktivity. Pri terapii však treba sledovať aj pohodu psa. Odborné odporúčania zdôrazňujú, že zviera má byť zdravé, socializované, vhodne trénované a intervencie nemajú byť preň nadmerne dlhé ani stresujúce.
Ak vás zaujíma ako funguje canisterapia na Slovensku, prečítajte si aj náš článok Slovenskí canisterapeuti: kto sú, kde pôsobia a ako pomáhajú ľuďom.
Čo ukazujú výskumy?
1. Zníženie stresu a úzkosti
Silnejšie dáta máme pri krátkodobom znižovaní stresu a úzkosti. Systematický prehľad a metaanalýza randomizovaných kontrolovaných štúdií z roku 2025 sledovala účinok canine-assisted therapy u vysokoškolských študentov. Zo 290 identifikovaných štúdií splnilo kritériá 15 štúdií, pričom 14 sa zaradilo do metaanalýzy. Výsledok ukázal stredne veľké zníženie stresu a úzkosti, s efektom Hedges’ g = −0,67; po úprave pre možný publikačný bias zostal efekt stále významný, g = −0,59.
Prakticky to znamená, že canisterapia môže krátkodobo pomáhať ľuďom v stresových situáciách. Autori však upozorňujú na metodologické rozdiely medzi štúdiami a potrebu lepšie nastavených výskumov.
2. Pomoc deťom v nemocničnom prostredí
Zaujímavé dáta priniesla randomizovaná klinická štúdia v JAMA Network Open z roku 2025. Skúmala 80 detí vo veku 5 až 17 rokov na pediatrickom urgentnom príjme. Intervenčná skupina mala približne 10-minútový kontakt s terapeutickým psom a psovodom popri štandardnej podpore. Po 45 minútach klesla úzkosť detí v kontrolnej skupine priemerne o 1,5 bodu, zatiaľ čo v skupine so psom o 2,7 bodu. Podobne rodičia hodnotili väčší pokles úzkosti dieťaťa v skupine so psom: −3,2 bodu oproti −1,8 bodu v kontrole.
Výraznejší pokles úzkosti o viac než 2,5 bodu dosiahlo 46 % detí v skupine so psom oproti 23 % v kontrolnej skupine. Autori výsledok hodnotia ako mierny, ale štatisticky významný prínos.
3. Bolesť u hospitalizovaných detí
Metaanalýza z roku 2021 sledovala účinky terapie asistovanej zvieratami u hospitalizovaných detí a tínedžerov. Zahŕňala 8 štúdií so 348 účastníkmi. Výsledky ukázali nižšiu bolesť v skupine s intervenciou asistovanou zvieraťom v porovnaní s kontrolou, SMD = −0,49. Naopak, pri depresii, úzkosti, strese a srdcovej frekvencii sa významný rozdiel nepreukázal.
To je dôležité najmä preto, že canisterapia sa niekedy komunikuje príliš široko. Dáta naznačujú prínos pri bolesti a záťaži z hospitalizácie, ale nie každý sledovaný psychologický alebo fyziologický ukazovateľ sa zlepšil.
4. Deti a dospievajúci s poruchou autistického spektra
Pri poruche autistického spektra sú výsledky sľubné, ale nie jednoznačné. Systematický prehľad a metaanalýza z roku 2024 zahrnuli 45 štúdií s 1 212 účastníkmi. Zlepšenia sa ukázali v sociálnej komunikácii, irritabilite, hyperaktivite a v používaní slov. Napríklad sociálna komunikácia sa zlepšila s priemerným rozdielom MD = −4,96.
Autori však zároveň uvádzajú, že niektoré oblasti, napríklad sociálne uvedomovanie, sociálna kognícia, sociálna motivácia či stereotypné správanie, sa významne nezlepšili. Výskum má aj slabiny: chýbajú dlhodobé dáta a viaceré štúdie majú vysoké riziko skreslenia.
5. PTSD a asistenčné psy
Pri posttraumatickej stresovej poruche máme dáta najmä z výskumov s asistenčnými psami u vojenských veteránov. Systematický prehľad a metaanalýza z roku 2022 zahrnuli 41 článkov a v metaanalýze 9 štúdií. Partnerstvo s asistenčným psom malo veľký a štatisticky významný efekt na zníženie závažnosti PTSD symptómov, g = −1,129.
Priemerné skóre PTSD checklistu kleslo o 15,13 bodu, čo podľa autorov presahuje hranicu 10 bodov považovanú za klinicky významné zlepšenie. Zároveň však upozorňujú, že išlo najmä o výskum asistenčných psov, nie klasickú krátkodobú canisterapiu, a iba jedna zo zahrnutých štúdií mala dizajn randomizovanej kontrolovanej štúdie.
6. Demencia: opatrnejšie závery
Pri demencii sú výsledky menej presvedčivé. Systematický prehľad a metaanalýza z roku 2019 zahrnuli 10 štúdií, z toho 6 randomizovaných kontrolovaných štúdií. Metaanalýza RCT nenašla jasný efekt dog-assisted therapy na každodenné aktivity, depresiu, agitovanosť, kvalitu života ani kognitívne poškodenie. Jedna menšia štúdia s 37 účastníkmi naznačila možný prínos pri apatii, ale celková istota dôkazov bola veľmi nízka.
Hlavné benefity canisterapie
Canisterapia môže pomôcť najmä tam, kde človek potrebuje znížiť stres, prekonať strach, nadviazať kontakt alebo získať motiváciu k spolupráci. Najlepšie podložené benefity sú krátkodobé zníženie úzkosti a stresu, podpora sociálnej interakcie, zlepšenie nálady a pomoc pri zvládaní bolesti v niektorých zdravotníckych situáciách. Pri deťoch môže pes fungovať ako prirodzený most medzi dieťaťom, rodičom a odborníkom. Pri senioroch môže podporiť aktivitu, komunikáciu a emočné zapojenie, hoci pri demencii zatiaľ nemáme dostatočne silné dôkazy na všeobecné závery.
Na čo si dať pozor
Canisterapia nie je náhrada psychoterapie, liečby bolesti, rehabilitácie ani medicínskej starostlivosti. Najlepšie funguje ako doplnková intervencia. Nemusí byť vhodná pre ľudí s alergiou, silným strachom zo psov, oslabenou imunitou alebo v prostrediach s prísnymi hygienickými pravidlami. Rovnako dôležitý je výber psa: terapeutický pes má byť zdravý, pokojný, socializovaný, vedený vyškoleným psovodom a chránený pred preťažením.
Záver
Canisterapia má reálny potenciál, najmä pri znižovaní stresu, úzkosti, bolesti a pri podpore sociálneho kontaktu. Najlepšie dáta máme pri krátkodobých intervenciách v stresových situáciách, napríklad u študentov alebo detí v nemocnici. Pri autizme sú výsledky sľubné, ale nerovnomerné. Pri demencii treba byť opatrný, pretože kvalitné štúdie zatiaľ nepriniesli presvedčivý dôkaz o širokom účinku.
Najférovejšie zhrnutie znie: canisterapia môže byť hodnotným doplnkom odbornej starostlivosti, ak ju vedie kvalifikovaný tím, má jasný cieľ a rešpektuje potreby človeka aj psa.
Použité zdroje
ASPCA. (2026). Animal-Assisted Interventions.
Feng, Y. et al. (2021). Effects of Animal-Assisted Therapy on Hospitalized Children and Teenagers: A Systematic Review and Meta-Analysis.
Kelker, H. P. et al. (2025). Therapy Dogs for Anxiety in Children in the Emergency Department: A Randomized Clinical Trial.
Leighton, S. C., Nieforth, L. O. and O’Haire, M. E. (2022). Assistance dogs for military veterans with PTSD: A systematic review, meta-analysis, and meta-synthesis.
Sim, S. Q. et al. (2025). Canine-assisted therapy in reducing stress and anxiety levels of university students: systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials.
Xiao, N. et al. (2024). Effectiveness of animal-assisted activities and therapies for autism spectrum disorder: a systematic review and meta-analysis.
Zafra-Tanaka, J. H. et al. (2019). Effects of dog-assisted therapy in adults with dementia: a systematic review and meta-analysis